Publikováno: 20.11.2022
Zásadní mládí – takúto tému mal ďalší zo „zásadných“ koncertov, ktoré Ostravské centrum nové hudby každoročne organizuje v pražskom DOX-e. Zatiaľ čo v minulých rokoch sme mali možnosť počuť takpovediac monotematické koncerty (Zásadní Xenakis či Lang), tentokrát bol program o poznanie rozmanitejší. 15. novembra totiž zazneli orchestrálne skladby piatich mladých autorov a autoriek z rôznych krajín.
Jedno však mali skladatelia a skladateľky predsa len spoločné: všetci boli účastníkmi inštitútu na Ostravských dňoch. Myslím, že to na ich východziu pozíciu malo nezanedbateľný vplyv; písali pre zoskupenie, ktoré do istej miery poznajú (hoci je obsadenie Ostrava New Orchestra premenlivé). Nepovedala by som však, že sa svoj jazyk snažili špecifikám súboru prispôsobiť – azda sa len mohli spoľahnúť, že ich diela budú hrať hudobníci, ktorý majú k súčasnej hudbe nadštandardný vzťah.
Dirigent večera a zakladateľ Ostravských dnů Petr Kotík popísal program ako „autentický projev tvůrců nové generace“. To sa prejavilo azda najviac v tom, že sme počuli päť osobitých skladieb, z ktorých každá mala svoju estetiku a prostriedky. Bolo zrejmé, že vybraní autori a autorky premýšľajú o forme, o tom, ako sa vysporiadať s tradičnými lineárnymi, teleologickými postupmi, a že viac či menej počítajú s vplyvom percepcie poslucháča. Častým prvkom tiež bola práca s tichom, detailom, subtílnosťou. Na to, aby sme na základe počutého mohli zovšeobecňovať a snažiť sa definovať štýl novej generácie, to samozrejme nestačí – ako ukážka niektorých ciest v súčasnej tvorbe a prístupov k parametrom času a zvuku však večer fungoval, hoci nič vyslovene radikálne nezaznelo.
Lucia Maloveská, Klasika Plus / celou recenzi si můžete přečíst zde >>>