KlasikaPlus: Devět hodin krásy, hledání i provokace. Ostravská Dlouhá noc jako výstup z komfortní zóny
Publikováno: 2.9.2025
Menej konvenčné koncertné situácie a formáty sú niečím, čo k festivalu Ostravské dny proste patrí. Konvenciou, ktorú takéto počiny presahujú často ako prvú, je pritom čas – hudobné (ultra)maratóny sú tu kráľovskou disciplínou. Koncept s názvom Dlhá noc sa pritom na festivale uchytil už pred niekoľkými rokmi a s úspechom pokračoval aj tentokrát, z 29. na 30. augusta. Program obsahoval šesť zhruba hodinových blokov hudby a trval skoro do druhej v noci.
V rámci Dlouhé noci zneli výlučne komorné kompozície, často sóla, v niektorých prípadoch sa pridala elektronika. Celá akcia má pritom príjemne komunitný charakter, pri čítaní programu vidí človek mnoho mien, ktoré sú s festivalom prepojené. Zaznelo viacero premiér, prevažovali ale staršie kompozície, niektoré dokonca z kategórie „zásadné“. Výborne nakombinovaný program obsahoval celkom dvadsiatku čísel. Vypočuť si všetky s takou pozornosťou, akú by si zaslúžili, nie je jednoduché. A nie je jednoduché o nich ani písať bez toho, aby z toho nevznikol unavujúci zoznam. V texte si tak nekladiem za cieľ vyčerpávajúce zhrnutie a skôr si nárokujem na (tentokrát možno o niečo viac subjektívne) vyzdvihnutie toho, čo a prečo bolo na Dlouhé noci výnimočné.
Lucia Maloveská, KlasikaPlus | celou recenzi si můžete přečíst zde >>>
