Psychoanalýza dnes: Petr Kotík a Philip Glass. 50 let v New Yorku: Retrospektíva
Publikováno: 16.5.2025
28. januára 2024 sme sa s Filipom zúčastnili koncertu venovaného dielu Philipa Glassa a Petra Kotíka. Bolo pre nás prekvapivé, ako blízko majú k sebe minimalizmus v hudbe a procesy psychoanalýzy—v rytmickej repetícii, v prelínaní vedomého a nevedomého, v spôsobe, akým hudba oživuje vnútorný svet poslucháča. Viedlo nás to k spísaniu spoločného textu, ktorý sa pokúša uchopiť niektoré z týchto paralel a otvoriť dialóg medzi hudbou a psychoanalytickým myslením.
Práce Philipa Glassa, ktoré sme mali možnosť počuť 26.1. v Švandovom divadle v rámci Cyklu súčasnej hudby sú naozaj fascinujúce a zaslúžia si reflexiu. O to viac, že sa objavili aj v Prahe a mali sme možnosť vypočuť si ich naživo. Radi by sme podali pár fragmentov svojich úvah ku koncertu a jeho priebehu, dopadu na nás, poslucháčov. Prvá časť koncertu bola venovaná skladbám Philipa Glassa a v druhej časti koncertu zazneli skladby Petra Kotíka, ktorý bol prítomný osobne a celým večerom pútavo sprevádzal a zdieľal rôzne pohľady ”muzikantské príhody”, nakoľko má blízky vzťah so samotným Glassom a ďalšími významným hudobníkmi experimentálnej hudby.
(...)
Koncert hudby Phillipa Glassa a Petra Kotíka ponúkol poriadnu porciu hudby v podobe zhruba štvorhodinového koncertu prerývaného diskusiou. Nezaspali sme. Aspoň nie konkrétne. Snívali sme s hudbou. Prišlo mi zaujímavé, ako sme sa viackrát na seba s Tomášom pozreli a niečomu prikývli, alebo sa pousmiali a asi obom nám prebleslo hlavou, ako niektoré komentáre P. Kotíka boli tak podobné našej práci, nášmu uvažovaniu. Napríklad pri zmienkach o hudbe ako o procese, alebo o rôznych spôsoboch počúvania – načúvania.
Filip Mudrík a Tomáš Puškárik, Psychoanalýza dnes / ceý text si můžete přečíst zde >>>
